II. stretnutie gréckokatolíckej mládeže v Juskovej Voli

„Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“

Takmer 800 mladých gréckokatolíkov sa zišlo na II. stretnutí gréckokatolíckej mládeže, ktoré bolo v dňoch 26. - 30. júla t.r. v škole v prírode v Juskovej Voli, okr. Vranov nad Topľou. Toto stretnutie sa konalo v duchu tohtoročného motta Svetového stretnutia mládeže v Denveri: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10).

Hlavným zámerom stretnutia bola aktívna a intenzívna gréckokatolícka výchova zúčastnenej mládeže s cieľmi:

Posilniť  gréckokatolícke povedomie, hrdosť a sebavedomie.

Prehĺbiť citový vzťah - lásku k Cirkvi a východnému obradu.

Ukázať zmysel a nové formy mládežníckych stretnutí.

Nadviazať nové priateľstvá s výmenou skúsenosti.

Zapáliť mládež pre kresťanské idey a praktické činy.

Po prezentácii účastníkov a ubytovaní sa v pondelok, 26. júla o 16,00 hod. pred oltárom v prírode začalo stretnutie modlitbou k Svätému Duchu a pápežskou hymnou, počas ktorej bola vztýčená pápežská vlajka. Po nej nasledovalo pásmo slova a hudby o význame, práci a pôsobení sv. Cyrila a Metoda, ktoré pripravila a prednieslas vlastným hudobným doprovodom PhDr. Mária Jančová.

Večer o 20,00 hod. bol slávnostný začiatok sv. liturgiou, ktorú slúžil o. František Puci, okr. dekan z Vranova, o. Milan Mojžiš, predseda diecéznej komisie pre duchovnú obnovu a o. Marek Petro, ceremoniár stretnutia. Asistovalo ďalších desať kňazov prítomných na tomto stretnutí. Slávnosť otvoril a homíliu povedal o. Milan Mojžiš, zodpovedný vedúci tohto stretnutia. Pri sv. liturgii, ktorá bola v staroslovienčine, pekne spieval Spevokol Petra Pavla Gojdiča z Vranova.

Práca s Písmom - bola téma druhého dňa. Po sv. liturgii sa účastníci stretli pred oltárom v priestranstve školy, kde si sami pripravili bohoslužbu slova a potom pracovali v jednotlivých skupinách. Bolo ich celkom 30. V popoludňajších hodinách boli ozveny na prácu s Písmom. Bolo milé sa započúvať do myšlienok, úvah a názorov mladých ľudí, ktorí s takou úprimnosťou a otvorenosťou, hovorili o svojich problémoch, starostiach, slabostiach a nedostatkoch, a tiež o úteche, ktorú čerpajú zo Svätého písma. Takto pekne hovorili Zuzana z Pakostova, Miriam z Košíc, Erika zo Svidníka, Michal z Jasenova, Renáta z Prešova, Natália zo Sobraniec, Monika z Fulianky, Lucia z Michaloviec, Peter z Vranova nad Topľou, Peter zo Sečovskej Polianky a mnoho iných. Všetky tieto myšlienky boli doplňované vlastními piesňami, ku ktorým sa všetci pripojili.

Vo večerných hodinách bol zoznamovací večierok. Tu sa účastníci predstavovali z 97 farností našej diecézy. Hovorili o svojom zastúpení na tomto stretnutí a o práci vo farnosti.

V neskorých večerných hodinách zavítal medzi mladých otec biskup Mons. Milan Chautur, svätiaci biskup prešovský, ktorý v tom čase mal služobné povinnosti v okolí. Bolo to síce už neskoro, ale chlapci a dievčatá ho dlho potrápili so svojimi otázkami, na ktoré otec biskup rád odpovedal. A piesňou Spája nás nádej a láska, pochytajúc sa všetci za ruky, aj s otcom biskupom a kňazmi, sa s ním rozlúčili a odobrali sa na nočný odpočinok.

Deň s otcom biskupom - to bol tretí deň stretnutia. Po sv. liturgii, ktorú slúžil otec biskup Mons. Milan Chautur pred oltárom na priestranstve školy, kde boli zachované všetky prvky východného obradu, boli alternatívne besedy na tieto témy:

  • Ekumenizmis a naše vierovyznanie (o. M. Hospodár)

  • Úloha viery v živote kresťana (o. A. Mojžiš)

  • História gréckokatolíckej cirkvi po roku 1950 (o. F. Dancák)

  • Liturgia východnej cirkvi a jej prežívanie (o. F. Puci)

  • Modlitba v živote kresťana (o. F. Fedor)

  • Život a umenie (o. J. Karas)

  • Ako chápať a realizovať duchovnú obnovu (o. M. Mojžiš)

Účastníci stretnutia si mohli vybrať akúkoľvek tému, ktorú v priestranstve školy mali jednotliví duchovní. V popoludňajších hodinách sa v tomto programe pokračovalo, až kým neprišiel otec biskup Mons. Ján Hirka, sídelný prešovský biskup. Aj jeho zaplavili chlapci a diečatá mnohými otázkami, na ktoré otec biskup rád odpovedal. A hovoril s nimi tak dlho, že prítomní kňazi museli urobiť ochrannú uličku, aby ho mohli "vyslobodiť" zo zajatia mladých.

Vo večerných hodinách bol výchovnovzdelávací kvíz, ktorý viedol o. Marek Petro. Otázky boli z cirkevných dejín, zo Svätého písma, liturgiki a kresťanskej symboliky. Z 30 skupín plný počet bodov získala skupina 11, 19 a 25. A nakoľko to bol výchovnovzdelávací kvíz, okrem toho, že sa všetci poučili, víťazné skupiny dostali cenu riaditeľa školy p. Andreja Lakatoša: Na druhý deň mohli ísť prví na obed /Pri toľkom počte to bola naozaj odmena/.

Deň zmierenia - téma štvrtého dňa. Po sv. liturgii sa všetci zhromaždili pred oltárom a pripravovali sa na sviatosť zmierenia. Nasledovali vhodné čítania zo Svätého písma s komentárom k jednotlivým čítaniam, myšlienky, prosby a zmierenie medzi sebou navzájom. Duchovní otcovia s dojatím sledovali tento obrad, ako sa chlapci a dievčatá navzájom zmierovali, odpúšťali si a nadchýňali sa vzájomnou úctou v duchu kresťanskej lásky a piesňou - Dnes pred tvárou Pána pokorme sa, ktorú sa tam všetci naučili.

V popoludňajších hodinách boli prednášky na tému: Láska a mravná čistota v živote mladého človeka (o. M. Dancák) a Príprava na manželstvo a rodičovstvo (o. M. Petro), o ktoré bol mimoriadny záujem. Diskutovalo ssa o nich celé popoludnie, chlapci a dievčatá dávali otázky a duchovní otcovia im ochotne odpovedali.

Vo večerných hodinách - azda pod vplyvom popoludňajšej témy - pripravili chlapci a dievčatá milú scénku: Svadbu na dedine. Koľko nápadov, humoru a úsmevu vložili do thto vystúpenia!

A potom nasledovalo to, na čo sa nejeden účastník tešil: Posedenie pri táboráku. Otec dekan František Puci slávnostne zapálil vatru, pričom vyslovil želanie, aby sme sa o rok znovu stretli - či už tu alebo na inom mieste.Bohoslovci zaspievali niekoľko piesni zo staroslovienskej večierne a potom nasledoval družný rozhovor, pri ktorom si všetci s chuťou zaspievali a aj zatancovali. A keďže nasledoval piatok, chlapci a dievčatá sa poslušne odobrali na nočný odpočinok.

Piatok, 30. júla to bol posledný deň stretnutia. Po sv. liturgii a raňajkách sa všetci poslednýkrát zhromaždili pred oltárom na priestranstve školy, kde sa k nim prihovoril o. Milan Mojžiš a o. František Puci. K ich slovám sa pripojilo niekoľko chlapcov a dievčat, ktorí prednášali v mene všetkých prosby i vďaky Pán Bohu za toto stretnutie v prekrásnom údolí Slanských vrchov, na čo všetci odpovedali mohutným Hospodi, pomiluj. Zo stretnutia bol zaslaný telegram Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II. Za spevu pápežskej hymny bola spustená pápežská vlajka. A potom všetci chlapci a dievčatá spolu so svojimi duchovními otcami sa pochytali za ruky a za spevu Spája nás nádej a láska, tiež S Tebou, Pane, je nám fajn, so slzami v očiach sa všetci lúčili a pomaly odchádzali domov, plní nadšenia pre Božie veci a s veľkými duchovnými zážitkami.

Čo povedať na záver?

Stretnutie bolo dôsledne pripravené a pamätalo sa na každú maličkosť. Zásluhu na tom má predovšetký riaditeľ školy p. Andrej Lakatoš, ktorý sa v závere zdôveril, že to bol jeho najťažší, ale aj najkrajší týždeň v jeho živote. Iste, vzhľadom na nepriaznivé počasie vznikli problémy, lebo kapacita školy nestačila a tak väčšina bola v stanoch. Pri slávnostnom otvorení počas sv. liturgie prišla búrka, stany podmokli a na chvíľu bol vypnutý elektrický prúd. A to vo večerných hodinách, keď všetci boli zhromaždení na sv. liturgii pri oltári v priestranstve školy. Po príchode do stanov našli chlapci a dievčatá namoknuté spacie vaky a osobné prádlo, v ktorom mali spať. Avšak koľko bratskej lásky, ohľaduplnosti a vzájomnej pomoci sa tu vtedy ukázalo! Navzájom si pomáhali a požičiavali potrebné veci! Napriek tomu nikto neodišiel, ba práve toto všetkých spojilo v jedno kresťanské spoločenstvo. Nezúfali, ale všetci si svorne zaspievali pieseň: S Tebou, Pane, je nám fajn...

Vďaku treba vysloviť všetkým duchovným otcom, ktorí viedli toto stretnutie: Milan Mojžiš, vedúci stretnutia, František Puci, hlavný organizátor stretnutia, F. Fedor, F. Dancák, M. Dancák, J. Karas, A. Mojžiš, M. Petro, M. Rozkoš, M. Hospodár, a Ľ. Petrík. Vďaka patrí bohoslovcom, študentom teológie, vedícim skupín, personálu a všetkým tým, ktorí sa postarali o naozaj bezchybný a disciplinovaný priebeh celého stretnutia. A že tomu bolo naozaj tak, chlapci a dievčatá dlho stali pred oltárom a spievali ako apoštoli na hore Tábor: Pane, dobre je nám tu. Ale čas sa naplnil, preto všetci s krásnymi zážitkami a spomienkami sa rozišli s predsavzatím, že o rok sa znovu stretnú.

o. František DANCÁK

SLOVO 16/93

späť