V náručí Božej prírody

Pod klenbou nebeskej katedrály a v náručí božej prírody zišla sa gréckokatolícka mládež okolo 600 mladých ľudí aj v tomto roku celkove už po tretíkrát na diecéznom stretnutí v Juskovej Voli pri Vranove nad Topľou.

Stretnutie sa uskutočnilo v dvoch turnusoch od 14. - 15. júla pre vekovú kategóriu chlapcov a dievča do 16 rokov a 25. - 29. júla pre starších. Za účelom: Kristus je život a ten život je svetlom v nás všetkých. Toto svetlo musíme vniesť všade tam, kde je tma. Ústrednou témou tohtoročného stretnutia bolo: Moje priateľstvo s Bohom, lebo On je priateľom, ktorý ma berie do svojich dlaní a chráni ma. Je mojím otcom, ktorý ma neustále obdarováva, dvíha z hriechu a daruje mi svoju lásku. Medzi účastníkov tak ako po minulé roky prišiel aj sídelný biskup prešovskej diecézy Mons. Ján Hirka, slúžil sväté liturgie, otcovsky sa prihovoril k mladým. Hovoril o dobrom predsavzatí, o dôležitosti modlitby, poukázal na to, že ľudia Boha akceptujú často až na "území". kde je bolesť, choroba. Ďalej povedal, že pre prípad normy zdá sa, že ešte Boha nepotrebujeme. V dennom živote vychádzame často z postoja, že si vystačíme sami, mysliac si, že Boh je nepotrebný, a že je ďaleko, ale Boh je nám bližšie ako sme my sami sebe.

Pripomenul slová sv. apoštola Pavla: V ňom žijeme, hýbeme sa a sme. Ďalej o. biskup hovoril o viere človeka, o jeho slabostiach, víťazstvách, vystríhal mladých pred lacnými radosťami tohto sveta a povzbudil ich k odvahe nasledovať Ježiša Krista úplne. Na našu otázku, čo očakávaš od stretnutia mládeže v Juskovej Voli, nám niektorí mladí odpovedali: chcem sa obohatiť s rôznými duchovnými zážitkami, prehĺbiť svoje poznatky o Bohu, zmeniť svoje zmýšťanie, naučiť sa správne modliť, spoznať seba samého, nájsť radosť z jednoty všetkých, ktorí dúfajú vo večný život. Hlbšie pochopiť zmysel utrpenia - sebaobety. Nájsť spôsob, ako správne riešiť problémy, spoznať nových priateľov a pod.

Program, ktorý pozostával z každodennej účasti na sv. liturgi, rozoberanie spoločných tém: Boh je náš Stvoriteľ, Prví ľudia, Boh je náš Vykupiteľ a Posvätiteľ.

Ďalej zamyslenia a modlitby, ozveny na prežité dni, svedectvá, skúseností účastníkov. Náboženské kvízy a samozrejme spev, to všetko istotne dalo dostatočnú odpoveď a uspokojenie na úvodné očakávania chlapcov a dievčat.

Tu treba vyzdvihnúť obetavú prácu, ba až detinskú starostlivosť predovšetkým otca Milana Mojžiša a kňazov Slavomíra Gerega, o. Michala Hospodára, o. Štefana Kopčáka, o. Dušana Semana, o. Mreka Petra, o. Miroslava a Františka Dancáka, o. Jána Karasa a ďalších, ktorí sa podieľali na zdarnom priebehu podujatia.

Atmosféra, ktorá sa niesla v znamení veľkej jednoty a kresťanskej radosti v duchu hesla "Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania", potvrdila zmysel tohto podujatia a ukázala potrebu čo najviac takýchto stretnutí. Dôkazom tohto si i nádherné a úprimné vyznanie sa zo svojich hriechov vo sviatosti zmierenia. Svedectvá, ktoré vydali jednotliví kňazi.

Možno konštatovať, že Juskova Voľa sa stala kľúčom k mnohým srdciam mladých, ktorí ich pred Pánom tu ochotne otvorili.

Úprimné poďakovanie za všetko patrí riaditeľovi školy v prírode p. Andrejovi Lakatošovi a pracovníkom, ktorí ochotne vyšli v ústrety požiadavkám organizátorov.

Svedectvo účastníšky tohtoročného stretnutia mládeže v Juskovej Voli:

Všade vládla láska. Príjmala som ju a rozdávala. Ani sama neviem, ako. A tie svedectvá! Mladí ľudia rozprávali o svojim stretnutí s Ježišom. Pri každom vám vyhŕkli do očí slzy, slzy šťastia. Mali ste istotu, že Ježiš je tu pri vás. O každom svedectve by sa dala napísať kniha, či nakrútiť film. Každé slovo nám dokazovalo, že kríž je dar lásky. Že s Ježišom premôžeme všetko. Že nás neopúšťa Matka, ktorá nás drží za ruku a prevádza cez nebezpečenstvá. Bolo to živé evanjelium, bolo to to, čo v každodennom živote tak ťažko hľadáme. Mala som pocit, že každú chvíľu do kruhu tancujúcich a spievavjúcich ľudí vstúpi sám Ježiš, ten, ktorého meno sme chválili a ospevovali a začne sa radovať s nami. Zdalo sa mi, že potok zurčí do taktu, vtáci spievajú naše piesne a stromy tancujú spolu s nami. Nespočetné množstvo ľudí, ktorí sa zmierniili s Ježišom. Šťastie v ich tvárach sa nedá opísať. Videli sme to, ale nie očami, ale srdcom. Otcovia veseliaci sa s nami. Nekonečná šnúra radostí a Božích milostí. Liturgia nám pripadala ako niečo úžasné, neprekonateľné, stretnutie s Ježišom v Eucharistii - to bol neopísateľný pocit blaženosti.

Poznanie, keď som sa usmiala na svojho brata, či sestru, usmiala som sa na Ježiša. Keď sa na mňa usmial brat, či sestra, to sa na mňa sám Ježiš usmial.

GABIKA

SLOVO 17/94

späť