COME BACK BYSTRÁ
„Učiteľ, kde bývaš? Poďte a uvidíte.“

V tomto duchu sa nieslo tohtoročné stretnutie mládeže v malebnom prostredí pri Humennom, v rekreačnej oblasti Bystrá. Už v pondelok do 16 hodiny sa mali všetci mladí, dobre naladení, stretnúť a zapísať sa do organizovaných skupiniek. Od rána to na autobusovej stanici vrelo očakávaním, veď osemsto ľudí sa usilovalo čo najskôr priviesť na Bystrú. Práve o 17 hodine mala začať sv. liturgia. No, aby to nevyzeralo tak, že čakanie bolo naplnené nervozitou, akoke sa stojí niekde za niečím zriedkavým a veľmi pre ľudský život potrebným, musíme podotknúť, že nebolo to nič podobné tomu na futbalových štadiónoch. Je samozrejmé, že každý sa tam čo najskôr chcel dostať na miesto tohto stretnutia. Veď každý chcel okúsiť to kvantum Kristovej lásky, ktoré sa tam ponúkalo. Liturgia sa predsa len slúžila až o 18 hodine. Príčina je každému isto jasná. Vieme predsa, že nie je ľahké zapísať 800 ľudí. No o 18 hodine to znelo mladými, krásnymi hlasmi, ktoré velebili Boha a ďakovali mu za prijaté dobrodenia. Na začiatku liturgie o. Milan Mojžiš privítal všetkých predstavených a vysvetlil im význam hesla tohtoročnej Bystrej. Večera trvala vyše hodiny. Kto nasýti toľko hladných krkov? No tetám kuchárkam a celému personálu na Bystrej sa to podarilo.

Boli sme sýti a aj dobrej nálady. Večer patril zoznamovaniu. Každá zúčastnená farnosť si vybrala svojho zástupcu, ktorý predstavil farnosť, prípadne filiálky. Boli tam zastúpené skoro všetky farnosti, tak si viete predstaviť, koľko to zoznamovanie trvalo.

Prvý deň sme zakončili modlitbou. Uložili sme sa do svojich postieľok, spacákov, alebo do toho, čo sme vlastne mali. Niektorí jednotlivci nemali chuť na spánok, preto ich museli ukladať, možno im aj zaspievať uspávanku, otcovia, ktorí na nás dohliadali.

Na druhý deň sme hneď zrána zaspievali na oslavu Bohorodičke jej krásny hymnus - Akatist. Po Akatiste sme sa pobrali na raňajky, po ktorých nasledovala prednáška, ktorú viedol o. Ľubomír Petrík. Práca v skupinách nasledovala hneď po prednáške. Niektorí tento čas využili na skutočné rozjímanie, iní na skutočný rozjímavý spánok. Ale spánkuchtivých nebolo veľa. Na prácu v skupinách sa mnohí tešili no hlavne ich vedúci, ktorí museli byť pripravení na množstvo otázok, s ktorými si nevedeli dať rady ich zverenci. Po oduševnení niektorých mladých sme sa vybrali na obed, po ktorom nasledoval športovo-kultúrny program. Naši hudobníci si počas tohto voľna ladili gitary. Tí, čo ešte len chceli byť gitaristami, im trhali struny, no všetko to skončilo o 15.00 h., kedy sa začala rchijerejská liturgia, ktorú celebroval košický exarcha, vladyka Milan Chautur, CSsR, s kňazmi, ktorí na nás dohliadali na tomto stretnutí. Po liturgii nasledovala beseda s o. vladykom, ktorá sa niesla v kruhu zvedavostí založenia košického exarchátu. Po obede niektorí hrali futbal, iní sa prechádzali po lese, ďalší spali a tí ostatní si sušili nielen šaty, ale aj seba, po nedobrovoľnom kúpaní. Po ňom sme sa navečerali a súťažili sme v súťažiach, ktoré pre nás pripravili naši vedúci. Po „balete“ nasledovali ozveny dňa, ktoré mali najväčšiu odozvu na tomto stretnutí. So svojou skúsenosťou s Bohom sa prišlo podeliť množstvo mladých. Zase sme to trochu prehnali s časom a po desiatku sv. ruženca sme sa vybrali na zaslúžený spánok.

Tretí deň začal ako každý iný a po obvyklom úvode nasledovala prednáška, ktorú viedol o. Karas. Po nej mohla začať práca v skupinách, po ktorej sme sa zase zišli pred oltárom, aby sme sa podelili aj s ostatnými. Práca v skupinách sa však skončila aj s radosťou, pretože k nám zavítal prešovský sídelný biskup, otec Ján Hirka, ktorý nás pozdravil ešte pred obedom a zaprial nám dobrú chuť. Večernú liturgiu slávil otec biskup po únavnom popoludní, v ktorom si na svoje prišli hlavne futbalisti. Beseda s otceom biskupom sa niesla v duchu evanjelia. Oboznámil nás s viacerími liturgickými otázkami a zároveň aj s otázkami východnej církvi. Večer sa každý tešil na návštevu populárneho speváka Stanlyho, ktorí prisľúbil svoju účasť. Bolo to pesničkami a vtipmi hrané slovo. Zaujímavým štýlom smezačali aj skončili. Stanly potom ešte ostal aspoň dve hodiny, pretože každž chcel jeho podpis do slovníčka. Nastalo ticho. Začali ozveny dňa, ktoré boli ako vždy zaujímavé a po ruženci už asi každý, kto zašiel na svoju izbu zaspal.

Ďalší deň sme začali ako predošlé - Akatistom a prednáškou, ktorú viedol o. Hospodár, ktorý nás naučil byť „bláznami“ pre Krista. Nasledovala posledná práca v skupinách a nikomu sa nechcelo ju ukončiť. Po rozhovore s viacerými vedúcimi som dospel k záveru, že posledný deň skoro každý vydal svedectvo v skupine. Po obede niektorí hrali futbal, iní sa prechádzali po lese, ďalší spali a tí ostatní si sušili nielen šaty, ale aj seba, po nedobrovoľnom kúpaní. V podvečer sme slávili sv. liturgiu. Po nej sme sa navečerali a nasledoval záverečný zábavno-dramatický program, ktorý pre nás pripravili bratia bohoslovci. Za spevu tropára druhého hlasu (Keď si zostúpil...) začal pohreb Bzstrej ´97. Veľkým prekvapením bolo zakončenie programu. Bol to koncert Stanlyho s kapucínom Ondrejom. Neviem, či by sa našiel človek, ktorého o. Ondrej neohúril svojím „harmonikárskym umením.“ Po tomto programe nasledovala ešte vatra. Išli sme spať dosť neskoro, niektorí vôbec.

V piatok ráno sa však nikomu nechcelo vstávať a nebolo to únavou. Totiž, každý vedel, že po rannej liturgii odchádzame domov. Lúčenie bolo smutné, možno aj s pár slzami, ale odchádzali sme plní nádeje, že sa tu stretneme o rok.

Po rozhovore s viacerími mladými sme došli k záveru, že Bystrá musí pokračovať. Svedčia o tom aj vyznania mladých, ktorí sa nám zdôverili so svojimi zážitkami. S istotou nás uistili, že sa nenájde človek, ktorý ich stretne a nebude vedieť o tomto stretnutí. Toto slovo nás uistilo v tom, že na budúci rok nás bude o niečo viac. S láskou a radosťou sa stretneme o rok.

Kristus nech je stále medzi nami!

Pripravil P. Iľko

Prameň 3/97

späť